Letná brigáda - žiadna paráda

Autor: Kristína Biela | 11.7.2012 o 1:13 | (upravené 11.7.2012 o 1:48) Karma článku: 14,20 | Prečítané:  2501x

Peniaze potrebuje každý, to sa zrejme nikdy nezmení.  Dokonca to nezmením ani obyčajná ja, človek, ktorý sa odjakživa búri proti nezmeniteľným veciam, aj keď len slovami.  Tak som sa s tým vyrovnala ako každý iný občan žijúci v tomto či akomkoľvek inom štáte. Rozhodla som sa teda využiť voľné letné dni a ako správna študentka, ktorá má už úspešne po skúškach, začala som pátrať po nejakej tej brigáde. Ako to dopadlo?

 

Viete, pokus a la „opýtam sa rodičov, či niečo nevedia vybaviť“ zlyhal už v zárodku, a tak mi neostalo nič iné, len pátrať na vlastnú päsť. O internetových stránkach ponúkajúcich brigády „všehodruhu“ sa mi už aj snívalo a maily, ktoré som rozoslala, som doteraz nemala chuť spočítať. Z toho kvanta, ktoré som rozoslala, mi prišla odpoveď len na chabý zlomok. Ale budiš. Stavila som aj na klasiku. Prelistovala som si teda inzerciu, ktorá nám často chodí do schránky. Kde zrazu vidím super ponuku so super platom. No nezavolaj tam!

Známy operátor pôsobiaci na Slovensku ponúka skvelú brigádu pre študentov a absolventov, k tomu motivujúce ohodnotenie v rozpätí od 600 do 1000 eur. Neviem, čo mi zatienilo myseľ, keď som si naivne myslela, že to môže byť niečo normálne a seriózne. Nevadí. Tak som sa vyobliekala a šla som na pohovor. Však skúsiť treba všetko. Hm...skúsiť treba všetko. To je pravda. Túto vetu som dokonca , zrejme omylom, vyslovila aj na osobnom pohovore, ktorý prebiehal hladko a pôsobil celkom fajn. Milý pán v obleku mi podal ruku, posadila som sa oproti a začal sa ma vypytovať. Samozrejme, ochotne som na všetko odpovedala. Ale aby som to skrátila. Dozvedela som sa, že by som pracovala od rána do večera. Pohoda, nerobí problém, peniažky sa zídu.  No z tejto záhadnej ponuky sa nakoniec vykľul celodenný podomový predaj. A viete, ako to chodí. „Dobrý deň, som z  firmy tej a tej a ponúkam to a to ... " Keď v tom zabuchnete danému človeku dvere rovno pred nosom. Bezohľadne a bez výčitiek. Ja som dverami nebuchla hneď, dokonca som sa dohodla na zaškolení, aj keď po dôkladnom zvážení a radách rodičov som sa rozhodla pátrať radšej ďalej.

Mimo toho, že som sa ozvala na ponuky vylepené na námestí a či v obchodnom centre, ktoré boli, ako inak, odignorované, do cesty sa mi dostala možnosť predávať slnečné okuliare. Pohovor dopadol fajn, hneď v ten večer som dostala telefonát, že som prijatá. Paráda. Predávať okuliare síce nie je práca náročná, avšak 10 hodín denno-denne od pondelka do piatku (+ soboty) stáť na slnku za 1.50 na hodinu sa zdalo málo aj mne, študentke VŠ, ktorá sa počas akademického roka uspokojila aj s nie oveľa vyšším zárobkom za nočnú brigádu. Skutočne nie som náročná, ale tak či onak som s dávkou neistoty aj túto brigádu odmietla. Však hádam nájdem niečo lepšie. A tak som hľadala ďalej. A ako sa hovorí, kto hľadá nájde, a tak som našla – čerešničku na tejto brigádovej torte.

Celkom mi to nešlo do hlavy, prečo sú tie portály zaplnené ponukami typu „hosteska-promotérka“. Jedna z nich ma však zaujala. Poslala som im e-mail spolu s mojím životopisom. Zhruba som vedela, o čo sa jedná, len som v kútiku duše dúfala, že to nebude otravovanie a klamanie ľudí predajom voňaviek. Prišla som na pohovor, kde ma veľmi príjemná slečna na moje počudovanie rovno prijala, aj keď „až po pohovoroch zvyknú následne telefonovať tým, čo ich oslovia.“  To , že aj tá veta bola len frázou, ktorú povedia každému, som sa dozvedela neskôr. Ale pekne po poriadku. Myslela som si, že musím byť skutočne dobrá, keď práve mňa zobrali hneď. A 4 eurá na hodinu, to už je iná káva. Aj keď nakoniec ani len to nebolo pravdou. Ako zrejme všetko, čo mi bolo povedané. Tak či tak som sa o dva týždne  vybrala na „školenie“ do danej firmy. Dokonale upravená, odhodlaná zaujať a zaslúžiť si ten zaujímavý zárobok. Ale kde to som? Ocitla som sa v aute plnom cudzích ľudí smerujúcom do Lučenca. Dve mladé baby, jedna staršia pani a šofér. A ja medzi nimi. Tak trochu zmätená, tak trochu ustráchaná, ale nič som na sebe nedala znať. Dokonca ani vtedy, keď sme sa v miestnom obchodnom dome  postavili k stánku, teda ak sa ten stôl s logom firmy tak dal nazvať. Zrazu mi to celé došlo. Na tom stole rozložili „luxusné francúzske“ parfumy. A potom to začalo. „Dobrý deň mladá pani, poďte, my robíme len prieskum“. Mladá pani, ktorá mala mimochodom tak zruba 75 rokov. Moja školiteľka po pár minútach ku mne pristúpila, dala mi do ruky formulár a spustila na mňa tú otrasnú naučenú frázu. Ako pokazený magnetofón.  A nie len, že som sa ocitla na mieste, kde som nikdy nechcela byť, k tomu som aj cítila vône, ktoré som nikdy nechcela cítiť a z ktorých ma bolela hlava ešte celý zvyšok dňa. Prepáčte za expresívny výraz, ale bol to hnus. Nie však taký veľký, ako to, že dospelá žena bola ochotná klamať ľudí rôzneho veku, najmä však dôchodcov. Klamať ich a predávať im niečo, čo sa ani nedá nazvať parfumom. Niečo, čo nemalo hodnotu ani jedno euro. Aj keď „vo Francúzsku stojí takáto voňavka aj 80 eur, ale my vám ju špeciálne dnes ponúkame len za 40 a k tomu dostanete tento darček...“ a bla bla. Nakoniec, síce to je prísne tajné, zjednali túto cenu na 10 eur. Čo vlastne bolo cieľom.  Ale ešte jednu vec by som k tomuto špeciálne chcela dodať . Nikdy, skutočne nikdy neodpovedajte takýmto predajcom na otázku „Máte radi prekvapenia?“ kladne. Nikdy. Takže aj tento pokus o brigádu zlyhal. Po hodine prizerania sa na tento odporný biznis, ktorý skutočne robia len ľudia bez chrbtovej kosti, som si zobrala svoj životopis a s prepáčením som z tade odišla. Spolu s jedným z tých dvoch mladých dievčat, ktoré tam boli so mnou.  Vo vlaku cestou domov som si len v duchu povedala, že na toto leto s hľadaním brigád končím.

Ale ktovie, ako som už spomínala, skúsiť treba všetko. A tak zrejme budem aj napriek týmto nešťastným pokusom skúšať ďalej. V každom prípade som sa chcela podeliť o svoje pátracie brigádové zážitky a tak trochu vás varovať pred podobnými ponukami. Dúfam, že tým z vás, ktorí ste si hľadali prácu na leto, sa darilo rozhodne lepšie ako mne. Nuž a ostatným, teda  vlastne všetkým vám prajem krásne leto plné nezabudnuteľných zážitkov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?